Nehystericky o koronavíruse

Autor: Oliver Andrejčák | 14.8.2020 o 16:19 | Karma článku: 4,87 | Prečítané:  1236x

S novou vlnou koronavírusu musí prísť aj nová forma komunikácie. A to nielen od politikov, ale aj od médií.

Keď v marci tohto roku zaútočila na Slovensko koronakríza, vyvola obavy, strach a neistotu. Tá bola umocnená obrovskými reštriktívnymi opatreniami Pellegriniho vlády, ktoré nemali obdobu. Sediac doma bez práce občania v napätí čakali, ako si so situáciou poradí nová vláda Igora Matoviča.

Tá mala v podstate dve možnosti: ľudí ukľudniť alebo viac zneistiť. Prvá situácia by nastala, ak by politici deklarovali, že situácia je síce vážna, avšak vláda sa ju snaží dostať pod kontrolu, a s pomocou zodpovednosti občanov sa jej to aj podarí.

Tento pozitívne ladený naratív bohužiaľ živili hlavne spoty súkromných televízií či občasné vystúpenia odborníkov. Oficiálne vládne posolstvo bolo skôr opačné. A treba povedať, že hlavne vďaka premiérovi. Ten sa od začiatku pokúšal v ľuďoch podnecovať strach a neistotu prostredníctvom každodenných tlačoviek.

V nich sme sa dozvedali o tom, ako budeme nosiť rúška o rok, ako budú naši starí rodičia zomierať keď ich pôjdeme vyšibať, ako sme vo vojne s neviditeľným nepriateľom, ktorú môžeme vyhrať iba tým, že všetci zostaneme doma.

Veľa prehnaných tvrdení, ktoré mali v obyvateľoch čo najviac zvýšiť pocit ohrozenia. Ľudia si mysleli, že koronavírus je všade: vo vzduchu, na oblečení, vo vode. Dezinfikovalo sa sa všetko.

No a kto sa v tejto atmosfére všeobecného ohrozenia pokúsil čo i len trochu spochybniť primeranosť opatrení, bol označený nepeknými výrazmi, prípade lynčovaný na sociálnych sieťach.

Matovičova opatrnosť bola sčasti pochopiteľná, keďže si prípadný zlý vývoj koronavírusu nechcel vziať na svedomie. Počas tohoto boja však ľuďom podsúval evidentné lži a polopravdy, a bránil akémukoľvek konštruktívnemu a kritickému mysleniu v boji s koronavírusom. Tieto lži by sa dali zhrnúť do troch podstatných bodov:

  1. Premiér sa snažil ľudí presvedčiť, že len zo samotného počtu nakazených je možné robiť ďalekosiahle závery
  2. Zároveň ľudí klamal, keď hovoril, že vírus je možné poraziť a úplne „vymazať“
  3. Celoplošné masívne opatrenia sú jediný účinný spôsob boja proti koronavírusu

Kvôli prvému bodu nie sú ľudia doteraz schopní správne zhodnotiť denné informácie o počte nakazených. Často môžeme na sociálnych sieťach vidieť hysterické reakcie, akonáhle sa počet nakazených zvýši, hoci len o tretinu či štvrtinu z pôvodnej hodnoty. Vláda musí na jednej strane ubezpečovať ľudí, že má situáciu pod kontrolou, no na druhej musí nadbiehať Matovičovej prehnane opatrnej rétorike. Z toho potom vznikajú trápne momenty, napríklad pre ministra zdravotníctva Krajčího, ktorý povedal, že „situácia s vírusom sa zhoršuje, aj keď je pod kontrolou“...ehm...Čo?

Myšlienka blackoutu, ktorý vyrieši raz a navždy situáciu s koronou, je jasným dôkazom, prečo by sa k odborným veciam mali vyjadrovať len odborníci. Mnoho ľudí doteraz verí tomu, že koronavírus budeme môcť zničiť, usmrtiť či vymazať iba tým, že budeme sedieť doma. Je to do neba volajúca hlúposť, avšak opäť vychádza len z nešikovnej komunikácie premiéra a jeho ministrov. Vírus spomaliť môžeme, avšak nad prírodou sa vyhrať nedá.

Vďaka tretiemu spomínanému bodu má stále veľká časť spoločnosti strach, že akékoľvek opatrenia znamenajú opäť hromadné zatváranie všetkého a sedenie doma. Hoci sa komunikácia vlády v tomto ohľade zlepšuje, a často počujeme ubezpečenia, že celoplošné opatrenia sa opakovať nebudú, z úst hlavného muža republiky toto konštatovanie stále nezaznelo. A keďže si komunikáciu vybudoval na princípe „štát som ja“, ľudia si to budú myslieť aj naďalej.

Smutné je aj to, že v hysterickej klamlivej komunikácií Matovičovi často dopomáhali aj médiá. Tie pri oznamovaní prípadov často používali (a stále používajú) hrôzozstrašné zábery z nemocníc, pri čom čísla oznamovali s veľmi negatívnym podtónom (nakazených STÁLE PRIBÚDA, pribudlo VIAC AKO 30 nakazených, pričom ich bolo 31, koronavírus STÁLE neustupuje). Zdatne sekundovali aj lifestylové portály či bulvár. Dá sa to pochopiť z pohľadu väčšej čítanosti, avšak situácia je na takéto ospravedlnenia píliš vážna.

Je august, a na Slovensku máme denne zhruba rovnaký počet prípadov ako v marci. Hovorí sa o druhej vlne, pričom tú prvú sme museli presedieť doma. Ľudia sa však už toľko neboja, vírus väčšina pacientov preleží za dva týždne v posteli s miernou horúčkou, a neustále nové poznatky nám umožňujú pomaly sa pripravovať na vakcínu. Toto sú fakty, ktoré musia brať v komunikácií s verejnosťou do úvahy tak politici, ako aj médiá.

Bombastické titulky a strašidelné zábery už sú skôr trápne ako žiadúce. Každodenné tlačovky teatrálneho premiéra už majú tiež všetci okukané. Ak má prísť naozaj silná druhá (alebo už neviem aká) vlna koronavírusu, musíme byť pripravení nielen medicínsky, ale aj intelektuálne. K tomu potrebujeme normálnu, konštruktívnu a odbornú komunikačnú stratégiu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.


Už ste čítali?