Môže byť z diplomata za pár týždňov prezident?

Autor: Oliver Andrejčák | 8.2.2019 o 13:36 | (upravené 12.2.2019 o 13:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  4502x

Ako sme si za posledných pár týždňov stihli všimnúť, Maroš Šefčovič je v podstate ideálnym prototypom diplomata. 

Má krásne zuby, stále sa usmieva, pôsobí seriózne a čo je hlavné, dokáže veľa rozprávať bez toho, aby niečo podstatné skutočne povedal. Práve táto vlastnosť sa momentálne náramne hodí Smeru, ktorý svoj nekonečne dlhý zoznam káuz a prešľapov potrebuje prekryť kandidátom, ktorý ich takpovediac „zahovorí“ do stratena.

Napriek tomu ale Maroš Ševčovič pôsobil zo začiatku prijateľne aj pre širšie spektrum voličov, ako len klasických „smerákov“. Predsa len sa jedná o pomerne úspešného človeka, ktorý je určite aspoň garantom pro-európskeho smerovania Slovenska. Taktiež ale bolo hneď od začiatku jasné, že jeho skutočná morálna integrita a nezávislosť sa ukáže, až keď sa bude musieť vyjadrovať k najhorším kauzám Smeru. A keďže je stále viac diplomat ako nezávislý kandidát na prezidenta, mal s tým od začiatku veľké problémy.

Hneď jeho úvodná tlačová konferencia čo-to napovedala. Volebné heslo „prezident s ľudskou tvárou“ bohužiaľ  doslova „smrdí“ Smerom. Nie snáď pre to, že by to samo o sebe bolo zlé heslo. Keď pominieme to, že sa v podstate jedná o vykrádačku Dubčekovej reformnej jari 1968, jedná sa o pomerne úderné heslo, ktorá má evidentne pôsobiť nostalgicky pre staršiu generáciu. Problém ale nastáva vo chvíli, keď sa niekomu, kto považuje Ševčoviča za nezávislého kandidáta bude chcieť sadnúť pred televízor a pozrieť si dokument Expremiéri. Práve v ňom Fico hovorí, že by chcel zaviesť „liberalizmus s ľudskou tvárou,“ a že „ľudská tvár je v politike dôležitá.“ Z jeho úst, z tváre, ktorá pôsobí všemožne len nie ľudsky, tieto slová znejú až ako výsmech. Je ale evidentné, že pravdepodobne samotný Fico odporučil toto volebné heslo. A to je diskvalifikujúce samo o sebe.

Okrem toho sa Šefčovič vyjadril napríklad aj o tom, že má „sociálne cítenie podobné Smeru“ a že „by nikdy nezrušil určité sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky a obedy zadarmo.“ Je zvláštne (alebo príznačné?) že si Šefčovič vybral práve dve najpopulistickejšie opatrenia Ficovej vlády, s ktorými nesúhlasí z politickej elity v podstate nikto okrem Smeru a SNS. Hoci sa dá povedať, že sa jedná o nesystémové riešenia, ktoré sú jednak ekonomicky nezmyselné, a jednak znižujú kvalitu tak prepravy vlakom, ako aj obedov v školách, náš možný budúci prezident už teraz vie, že ich „nikdy nezruší.“ Asi by mu trebalo pripomenúť, že existujú isté ekonomické faktory, ako napríklad vojny, finančné krízy, či prepúšťanie zamestnancov, ktoré by jeho nezlomné sľuby pravdepodobne obmäkčili. Týmito prázdnymi slovami Šefčovič dokonale zapadol do niečoho, čo by sme mohli voľne nazvať „typický politik Smeru“

Najviac sa ale Šefčovičov alibizmus a nepripravenosť na skutočné politické rozhodnutia prejavili na piatkovej tlačovke, kde mal odpovedať na otázky novinárov. Ako inak, neodpovedal. Pôsobil ako vrcholný diplomat, ktorý si len tak „odskočil“ kandidovať na prezidenta SR. Nedokázal jasne odpovedať na to, či by vymenoval Roberta Fica za ústavného sudcu, či mu vadí jeho pobyt u Kočnera, či mu nesmrdia peniaze „vlastnou hlavou“, či mu vadia povery o Sorosovi...jednoducho sme sa zas nič nedozvedeli. Ševčovič skutočne pôsobil ako dokonalá figurína bez duše a morálnej integrity. Samozrejme sme sa dočkali klasickej formulky o „nadstraníckom prezidentovi“ ktorý sa nebude starať do straníckych „šarvátok“ pretože „toho už majú ľudia dosť.“

O tom, čoho majú alebo nemajú ľudia dosť, určite nerozhoduje pán Šefčovič. Často tieto slová používal v diskusných reláciách Fico, ktorý sa snažil divákom nahovoriť, koho alebo čoho majú mať dosť, a bez koho alebo čoho naopak nemôžu žiť. Ševčovič sa svojou vetou o nadstraníckom prezidentovi v podstate prihlásil k tomu, že bude tej najnudnejší prezident, akého si vieme predstaviť, a čokoľvek sa v straníckej politike udeje, nebude to komentovať. A to opäť najviac vyhovuje Smeru.

Mňa osobne teda Šefčovič o svojej nezávislosti a morálnej integrite rozhodne nepresvedčil. Naopak, vyzerá to, že stále nepochopil, že prezident jednoducho NIE JE diplomat. Zatiaľ  čo nepísaným heslom diplomata je „hovoriť čo najviac, ale povedať čo najmenej“, prezidentovu úlohu by sme mohli prezentovať ako schopnosť „povedať čo najjasnejšie myšlienky v čo najpochopiteľnejšej  podobe“. Aby bolo jasné, nechcem znižovať alebo podkopávať úlohu diplomacie v svetovej politike. Jedná sa o veľmi dôležitých ľudí, ktorí dokážu svojou šikovnosťou predchádzať medzinárodným konfliktom. U Maroša Šefčoviča sme ale zatiaľ nevideli ani len záblesk toho, čo by mal skutočne silný prezident spĺňať  ( okrem tých pekných zubov).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič zverejnil údajnú komunikáciu Glváča s Kočnerom

Komunikácia mala prebehnúť v období roku 2014 až 2017.

Blog Jozefa Šáteka

Kto, ako a prečo zatajoval Gorilu

Kauza je koncentrovaným obrazom korupčného systému.


Už ste čítali?